Keď sa ľudia smejú na druhých, ale na sebe nikdy

Poznáte ľudí, ktorí radi ukazujú prstom na iných, smejú sa z ich chýb, no keď ich dostihnú ich vlastné, buď zvalia vinu na niekoho iného alebo sa tvária ako mŕtvy chrobák?

Určite to majú veľmi ťažké, hanbia sa a ich dôstojnosť je na bode mrazu… Ich pichľavé reakcie sú vlastne iba dôsledkom ich nízkeho sebavedomia a maskovaním rôznych zranení, prameniacich najčastejšie z ich vlastného detstva.

Napadlo vám niekedy svojou vedomou reakciou pomôcť týmto ľuďom, odľahčiť situáciu a naučiť ich väčšej sebaláske? A vlastne aj tomu, že život netreba brať až tak príliš vážne:)

Poviem vám, že kedysi som okolo seba mala takýchto perfektných nadľudí plno (ak viete, že ľudia sú naším zrkadlom, je vám jasné, prečo sa mi to dialo:).

Ale ako som dozrievala, začala som v určitých situáciách premyslene reagovať inak. Bolo to aj preto, lebo som si dala tajný cieľ nenápadne transformovať aj moje okolie (pssst, nikomu ani muk, to je moja supertajná misia:) Takže „vzorňákov“ začalo výrazne ubúdať.

V niektorých prípadoch to chcelo teda poriadnu odvahu. Musela som reagovať úplne inak, než ako som bola zvyknutá. Aj za tú cenu, že budem „iná“ a nebudem pritakávať.

Niekdy som musela podať priam nadľudský výkon. Napríklad, keď som prišla na nečakanú návštevu k niektorým mojim kamarátkam, ktoré sa hrdili tým, aké sú skvelé gazdinky a ohovárali tie, ktoré skvelé gazdinky nie sú a… mali na poličkách prach. A ocikaný záchod! Začali sa ospravedlňovať, že nemajú upratané, nestíhajú… No poznáte to:)

A ja na to: „Sviňa jedna, ten prach! Furt si len tak lieta a padá akurát na tie tmavé poličky, kde je ho tak vidno!:))) Ja ho preto neutieram každý týždeň, lebo to je úplne zbytočné. Mne to príde, že za hodinu je to presne také isté.

No a záchod riešim tiež (mám doma troch chlapov a ani jeden z nich nemá presnú mušku:) Ty, počuj, ja som ti nedávno čítala o jednom americkom výskume a tam normálne lepili do WC misy takú malú čiernu muchu. Do úrovne očí nalepili taký vtipný oznam, že chlapci sa majú triafať do tej muchy, keď vykonávajú svoju potrebu. Proste z toho spravili hru. No a predstav si, že záchody boli o 80% čistejšie! Ty, nevyskúšame to?“

Už sa smejete? To je dobre:)))

Raz sa mi podarilo prísť ku kamarátke, ktorá sa hrdila úspechmi svojho supervýstavného syna. Po pol hodinke som už bola taká spracovaná, že som normálne v duchu začala svoje deti porovnávať s jej a vravela som si, že asi niekde robím chybu. Vtom malý génius prišiel zo školy a hneď v dverách mamči oznámil, že vyrobil nejaký megaprúser. Hneď mi odľahlo:)

Zasmiala som sa a pridala som nejakú moju historku, aby sa necítila tak trápne a po pár minútach som sa už tešila z nášho prirodzeného rozhovoru, kde sa nikto na nič nemusel hrať.

A ako to máte vy, milé dámy? Pomáhate svojim upätým kamarátkam, aby sa zasmiali sami na sebe a uvoľnili sa? A čo vy – viete sa na sebe zasmiať?