O detskej láske

Milé mamy,

určite aj vy zažívate počas svojho materstva situácie, ktoré nie sú ľahké a vy možno na vystrájanie svojich detí nezareagujete tak, ako by ste si priali. Stres, únava, hormóny a desať ďalších vecí sa zlúčia dokopy a vy potom vybuchnete ako sopka.

Neskôr si to, samozrejme, vyčítate, no už sa to nedá vziať späť. Začnete o sebe pochybovať, či ste dobrá mama, prehrávate si v hlave, ako ste to mohli vyriešiť inak…

Ale…:)))

Naše deti majú skvelú vlastnosť – ubezpečovať nás svojím čistým videním sveta, že všetko je v poriadku. A že aj my, ich maminky, sme úplne v poriadku.

Mne sa stala jedna takáto príhoda len nedávno a rada sa s vami o ňu podelím. Znova a znova ma fascinuje, ako sme my, ženy, prepojené so svojimi deťmi. Akonáhle aj my otvoríme oči a srdce, to prúdenie lásky je na našich ratolestiach hneď vidieť…

Každý večer sa so svojimi deťmi modlím. Najdôležitejšia časť modlitby je tá, v ktorej sa poďakujeme za všetko, čo sme cez deň prežili. A každý z nás povie niečo konkrétne, čo mu práve napadne. A spolu sa podelíme o svoju radosť.

A tak sme raz opäť ďakovali. Ja som si prehrávala v hlave zážitky z poobedia a spomenula som si na situáciu s deťmi, v ktorej som zareagovala tak, že som na seba nebola vôbec hrdá. A mala som z toho výčitky svedomia.

Bez toho, aby som čokoľvek povedala (iba som si pomyslela, že nie som dobrá mama), ozval sa Ondrejko – môj starší, 6-ročný syn:

„Maminka, ty si pre mňa najlepšia maminka na svete. Vieš, keď som ešte nebol narodený a bol som s anjelmi v nebíčku, vyberal som si mamu. A taký som bol šťastný, keď som ťa našiel. Keď som ťa uvidel, presne som vedel, že ty budeš pre mňa najlepšia a že ma budeš zo všetkých ľudí na svete najviac ľúbiť.“

BUM! Neviem, čo ma zasiahlo viac – či napojenie môjho dieťaťa na mňa a jeho láskyplná reakcia na môj pocit zlyhania, či otvorené vedomie môjho syna, ktorý si pamätá, aké to bolo, kým prišiel ku mne, alebo tá vlna obrovskej bezpodmienečnej lásky. Asi všetko dokopy…

Začala som plakať od radosti a zrazu som nepochybovala o tom, že som dobrá mama. Akoby mi praskla obruč, ktorá mi zvierala srdce…

Každý máme svoju svetlú aj tienistú stránku. Každý.

A moje dieťa si ma vybralo presne takú, aká som. Vedelo, do čoho ide. Vedelo, čo sa chce odomňa naučiť. A ja som si uvedomila, že z môjho lona vzišli moji najväčší životní učitelia. Viem to už dávno, len sa občas musia stať takéto situácie, aby som na to nezabudla:)

Tma zakryla moje slzy, iba som si pritúlila môjho blonďavého anjelika a povedala som mu, že aj ja som čakala na také dieťatko, ako je on. A že keď sa narodil a ja som ho uvidela, vedela som, že ho budem ľúbiť najviac zo všetkých.

Byť mamou je požehnanie. Som šťastná žena.

A viem, že som dobrá mama:)

[sc:banner-kalendarvsz ]

[sc:banner-bohata-zena-dlhy ]