Ťažké chvíle nás posilňujú, robia z nás pevnejšie a komplexnejšie osobnosti. Ak to nevydržíme a utlmíme sa liekmi, objavenie svojho potenciálu a výstup na vyšší level nášho života sa nekoná…
Ľudia zabudli byť NORMÁLNI. Nechcú plakať. Nechcú sa do seba ponoriť a rozmýšľať, prečo majú depresie (ktoré sú často len skrytý smútok a volanie duše po zmene). Nevedia sa dostať k tej studnici nekonečnej sily, ktorú má každý z nás v sebe. Nechcú pre zmenu niečo robiť.
Načo bylinky, psychoterapia, meditácia, modlitba, ticho, prechádzky v prírode, kompletné prehodnotenie svojich priorít a životných cieľov, keď sa to všetko dá vyriešiť jednou tabletkou?
Prikladám vám úryvok z rozhovoru s Janom Hnízdilom, ktorého vám, myslím, netreba predstavovať:)
„V Česku berie lieky proti depresii a úzkosti 650-tisíc ľudí. To je celkom dosť. Nedávno som čítal, že sa plánuje stavba nových psychiatrických centier. Ľudia už stresujúcemu životnému tempu nestačia, chodia k lekárom, dopujú sa liekmi. To však nie je cesta k uzdraveniu. Spoločenský systém je chorý a ten, kto sa naň adaptuje, je vlastne mentálne postihnutý. Ľudia trpiaci úzkosťou alebo depresiou sú paradoxne normálni, ešte niečo cítia, nevzdali sa. Smerujeme k tomu, že väčšina normálnych, citlivých ľudí bude na psychiatrii a vonku zostanú len psychopati.“ (prevzaté z webu erun.hnonline.sk)
Takže ako? Začnete konečne komunikovať so svojou dušou?
[sc:banner-kalendarvsz ]