Lovci úspechu (1. časť)

Keby ste sa 100 ľudí spýtali, ako si predstavujú úspech, každý by vám povedal zrejme čosi iné.

Možno by v mnohých odpovediach figurovala sláva, uznanie, ocenenie vo forme peňazí, prekonanie rôznych prekážok, kariérny rast… To sú také tie prvoplánové odpovede, ku ktorým nás to ťahá najskôr, lebo spoločnosť nám zasadila do podvedomia práve takýto obraz úspešných ľudí.

U nás žien by sa na prvých priečkach umiestňoval určite aj pekný domov, šťastné manželstvo, zdravé a šikovné deti.

Každý to má inak. Každý z nás prekonáva rôzne prekážky a vystúpenie z našich osobných zón komfortu môže mať pre nás rôzne podoby. A potom sa podľa toho cítime úspešní či neúspešní.

Poznám ľudí, ktorí druhých odsudzujú za to, aké nízke ciele si kladú a ako sa po ich dosiahnutí cítia straaašne úspešní. No aby nepraskli od pýchy!

Je smutné, že občas nemáme trochu viac empatie a nevieme sa jednoducho vcítiť do kože druhých. Každá žena nemusí mať hneď kariéru ako Madonna, aby sa cítila úspešná.

Možno máte kamarátku, ktorú niekto presvedčil o tom, že má zlú pamäť a že nie je bystrá. A tak, kedykoľvek by sa mala naučiť niečo nové, cúvne. A radšej maká niekde vo výrobe, lebo ju niekedy niekto presvedčil, že keď sa nebude dobre učiť, nebude sa mať dobre. A tak je šťastná, že vôbec nejakú prácu má a cíti sa úspešnejšie ako jej nezamestnaná suseda. Pre vás to má síce trpkú príchuť, ale pre ňu je to jej realita.

Ja poznám ženy, ktoré niekto bolestivo 20 rokov presviedčal, že nie sú pekné. A tak za veľký úspech považovali už len to, že sa vydali… Teraz ste si možno bolestne vzdychli – isto poznáte také prípady aj vy, však?

Ak ste vnímavé, vidíte, že za takýmito formami zdanlivého „úspechu“ stojí strach, maskovanie vlastných zranení alebo absencia vedomia vlastnej sily.

I keď sa vám to zdá pomýlené, tieto ženy majú latku nastavenú práve takto. Nie sme v ich koži a nemôžeme ich za to súdiť. Možno, keď im my povieme o svojom sne vydať knihu alebo vydať sa na výlet do Nepálu, budú sa na nás pozerať rovnako nechápavo. Tak či onak, dôležité je, aby sme svoje rozdielne predstavy o úspechu akceptovali.

Poviem vám úprimne, že boli časy, kedy ma strašne štvalo, keď moje kamarátky mali malé ciele. Ja som svojím jasnozrivým okom videla, čo všetko by mohli dokázať, videla som ich žiarivý potenciál, ktorý už len čakal na vhodnú chvíľu… a nič!

Ako však starnem… ehm… dozrievam:))), uvedomila som si, že mentorovaním mojim kamarátkam nepomôžem. Ak neboli na moju pomoc naladené, nevyžiadané rady o chvíľu vyrobili pekne hustú atmosféru.

Tak som to začala robiť inak. Sústredila som sa na to, aby som im svojím životom ukázala, kam sa môžu posunúť, ak pôjdu za hlasom svojho srdca. Delila som sa s nimi o moju cestu, o radosť i problémy, no hlavne som nestrácala pozitívny prístup. A čuduj sa svete, začali sa diať zázraky!

Ukázalo sa, že nie rady, sú to, čo nás ťahá vpred, ale PRÍKLADY. Čoraz viac mojich priateliek, keď videli, ako to ide mne, si začalo plniť svoje sny a objavovať svoju silu. Navzájom vieme, že sa podržíme, povzbudíme, že sme na rovnakej vlne.

Postupne prichádzame na to, čo vedeli dávno pred nami všetky múdre ženy – že ak chceš zmeniť druhých, začni najprv od seba. Okolie sa potom rado pridá:)

A pridá sa o to radšej, ak pochopí, že akceptuješ ich sny a si tu pre nich so svojou láskyplnou podporou:)

P. S.: Zajtra sa môžete tešiť na pokračovanie tejto témy – povieme si niečo aj o neúspechu a o tom, ako ho vnímajú šťastné ženy.

Zatiaľ mi pokojne môžete do komentárov napísať niečo, čo sa vám v poslednej dobe podarilo a čo považujete za svoj úspech. Veľmi sa poteším:)