Prečo hovoriť o našich bývalých len pekne
Rana na duši, pocit poníženia, odhodenia, využitia alebo strašného sklamania. Strata času, nekonečné doťahovanie sa, jeho nezrelosť, nespoľahlivosť, neláska… Ešte sa pamätáte, milé ženy?
Rana na duši, pocit poníženia, odhodenia, využitia alebo strašného sklamania. Strata času, nekonečné doťahovanie sa, jeho nezrelosť, nespoľahlivosť, neláska… Ešte sa pamätáte, milé ženy?
Čo si predstavíte pod touto vetou? Krásny párik, kde to obom ladí, majú rovnaké hodnoty, záľuby, priateľov – jednoducho sú ako jedna duša.
Pracujem s jedným zlatým kolegom, ktorý je milý, taktný a k ženám sa správa ako ku kráľovnám. Keď spolu ideme do kabinetu, podbehne a otvorí mi dvere. Keď idem na hodinu a mám v plné ruky kníh a magnetofón, spraví to isté. Kedysi som mu hovorila, že je asi posledný džentlmen, ktorého poznám.
Určite mi dáte za pravdu, milé priateľky, že pre nás ženy sú priateľstvá esenciou života. Od malička sa stretávame na pieskoviskách, v škôlkach, v školách, zapletáme si vlasy, ohovárame ostatné baby, zdôverujeme sa so svojimi tajomstvami a prvými láskami, smejeme sa a plačeme, zdieľame svoje radosti aj bolesti…
Včera som sa zamyslela nad tým, akého mám skvelého muža. Ja, ako ohnivý Baran, keď niečo nejde podľa mojich predstáv, potrebujem vypustiť paru. Buď som nervózna, nahnevaná alebo uvrčaná. A môj skvelý manžel ako zlatá empatická Rybička si to hneď všimne.